Ako oživiť vzťah?

Je úplne normálne, že muž a žena tvoria pár. Avšak ako stane to, že sa dajú “dokopy”?

Máte v podstate 3 možnosti.

1. Jedného z nich k tomu druhému čosi “ťahá” a je ťažko s tým niečo urobiť. Naviaže sa na toho druhého a to doslova. Dokonca tak silno, že aj napriek fyzickým či psychickým útokom, ponižovaniu a utláčaniu tá osoba nie je schopná z takého vzťahu odísť. Tu sa jedná o nutkavú potrebu až nutnosť byť s tou druhou osobou. Je to mimo kontroly. Nedá sa to ovládať.

2. Pri prvom kontakte sa vám tá druhá osoba tak zapáči, že jednoducho chcete, aby ste sa dali dokopy. Jedná sa hlavne o vizuálnu stránku, kedy jednoducho ste si “padli do oka”. Ak si padnú takto obaja, je to super!

3. Obaja sa poznajú dlhšiu dobu a na začiatku ich možno ani nenapadlo, že raz budú spolu. Tento vzťah vzniká na vzájomnom porozumení, nie je tam až tak silná fyzická stránka vzťahu ako vzájomné rešpektovanie, komunikácia a porozumenie. Takéto vzťahy sú trvácne a v prípade, že dochádza k rozchodu, zvyčajne je to po dohode, v tichosti a bez nejakých rozruchov v okolí. O to je väčšie prekvapenie pre okolie, ak sa takéto páry rozídu.

Od čoho teda záleží, aby dvaja ľudia prežívali pekný a hodnotný vzťah?

Je potrebná vzájomná príťažlivosť druhého pohlavia? Je dobré, ak je tomu tak. Avšak sila a kvalita vzájomného života je o tom, ako dokážu prekonávať prekážky a problémy, ktoré tento život prináša. Lebo občas sa stane, že jeden, alebo druhý poruší nejaké pravidlo morálky, alebo ich vzájomnej dohody. Otázkou je, ako sa k tomu postavia. Obaja.

Ak jeden začne vyčítať, druhý okamžite “nahodí” obranný postoj a začína ťahanica, kto za to môže viacej. Pri tej príležitosti sa zabúda na to, aký cieľ si dali. Napríkad: “Spokojné manželstvo, kde sa budú obaja navzájom rešpektovať, keď si navzájom budú pomáhať, keď budú k sebe tolerantní… atď…

Ako je to vlastne s tým, ak niekto urobí “prešľap”?

Mne bolo povedané, že sa to stalo preto, že som urobil predtým niečo ja.

Problém je v tom, že ak niekto (hoci nechtiac) vrazí do niekoho, ten druhý sa to pokúša vrátiť, ale ako to už býva, pridá k tomu ešte niečo navyše.

Vráti “facku” a ešte sa tvári urazene a nasledujú škaredé slová….a takto sa spúšťa lavína, kto komu ublížil viacej…

V čom je problém? Všimli ste si, že ak sú takíto partneri rozhádaní, že im začínajú nefungovať bežné veci? Že sa nezaplatí načas faktúra za elektrinu, že sa zabudne dať deťom do školy dôležitá vec, že deti nie sú pod kontrolou a začali poľavovať v učení? Že sa zabudne ísť na rodičovské, mešká sa do práce….
Pripomenul som vám niečo? Tomu rozumiem…

“Dobre, tak ako mám s tým druhým človekom žiť, keď mi narobil toľko zla?”

Odpoveď je jednoduchá: Nik iný na svete vám toľko zlého (s najväčšou pravdepodobnosťou aj dobrého) neurobil ako váš partner. Veď trávite spolu toľko času… Tak kto iný by to mohol byť?

A potom ďalšia otázka:
“Ako ešte môžem mať toho človeka rád?”

Odpoveď je jednoduchá:

Mať rád niekoho, to nie je niečo, čo príde “samo”. “SAMO” to za vás neurobí!

Mať rád druhého človeka, aj napriek tomu všetkému, čo vám urobil poukazuje na vašu veľkosť.

Ako sa stane, že niekoho nemám rád? Jednoducho tak, že sa dostane na “čiernu listinu”.

Tak to znamená, že VY sa rozhodujete, koho nebudete chcieť mať blízko seba.

A teraz prichádza tá “zázračná” veta:

“VY určujete, VY sa rozhodujete, koho chcete mať rád!”

No nie je to úžasné? Nie ujo Osud, či iné bytosti nerozhodujú za vás, nik vám nemôže nanútiť niekoho mať rád, alebo nemať.

Vždy sa rozhoduje človek sám. Mať niekoho skutočne rád je čisto o jednoduchom rozhodnutí. Nič magické v tom nie je.

Toho človeka chcem mať rád (je to o vzťahu, nie o vlastnení) a toho budem mať rád a nezáleží na tom, čo k vám cíti on. Ak sa rozhodol rovnako, blahoželám. Patríte k sebe.

Prajem vám veľa pekných spoločných chvíľ!